V dnešnej dobe sme neustále vystavení stresu, rýchlemu tempu života a tlaku povinností. Mnohí z nás si už ani neuvedomujú, aké je dôležité na chvíľu sa zastaviť, zhlboka sa nadýchnuť a dopriať si skutočný oddych. Moderná technológia nám síce prináša pohodlie a uľahčuje každodenné úlohy, no zároveň nás drží v neustálej pohotovosti. Ako si teda nájsť čas na skutočné uvoľnenie? Aké techniky nám môžu pomôcť znížiť stres a navodiť pocit vnútorného pokoja ? V tomto článku sa pozrieme na rôzne spôsoby relaxácie, ktoré vám môžu pomôcť cítiť sa lepšie, fyzicky aj psychicky. Pretože skutočný oddych nie je luxus, ale nevyhnutnosť pre zdravý a vyrovnaný život.
„Keď sa naučíte relaxovať, všetko ostatné začne dávať väčší zmysel …“ Dalajláma
Umenie zbaviť sa napätia a dokázať relaxovať je nevyhnutnou zložkou zvládania životného stresu a napätia. Život v dnešnom hektickom svete prináša ľuďom mnoho stresových situácií, s ktorými sa vyrovnávajú lepšie či horšie. Na vyrovnávanie sa s tlakom a požiadavkami doby sa používajú najrôznejšie techniky, ktoré pomáhajú uvoľniť sa, nájsť vnútorný pokoj a rovnováhu. Patria sem anpr. relaxácia, dychové cvičenia, imaginácia, meditácia, hudba, beletria či humor. Relaxácia znamená „zámerné upokojovanie“. Pod týmto pojmom si môžeme predstaviť napríklad jogu, hypnózu alebo autogénny tréning. Relaxácia pomáha uvoľniť nielen psychické, ale aj svalové napätie a navodiť pocit pokoja. Dychovým cvičením rozumieme rôzne formy cvičebných metód pracujúcich s dychom. Ďalšou technikou zvládania stresu, napätia či úzkosti v živote je imaginácia. Pri tomto procese sa človek sústredí na miesto, kde sa cíti najlepšie.
Spravidla ide o miesto plné pokoja, napríklad les, morská pláž či len obyčajná prázdna izba v dome. Touto technikou odvedie človek myšlienky od stresujúcej situácie a dôjde k utíšeniu a upokojeniu. Ďalším spôsobom zvládania je meditácia. Pri meditácii dochádza k hlbokému zamyslenie sa. Dochádza k upokojeniu mysle a stres zvoľna odpláva. Hudba má na psychiku človeka obrovský vplyv. Správne zvolený žáner dokáže človeka nielen upokojiť, ale aj nabudiť a zlepšiť náladu. Na druhú stranu príliš hlasná hudba môže pre človeka predstavovať stresový faktor. Faktorom ovplyvňujúci mieru stresu je literatúra. K zmierneniu stresu môže dochádzať buď pri čítanie knihy alebo pri počúvaní predčítaní. Humor má na psychiku človeka nepopierateľný vplyv. Humor dokáže uvoľniť psychiku človeka a vďaka smiechu uvoľňuje aj stresom stuhnuté telo.
Autogénny tréning je jednou z najpoužívanejších a najobľúbenejších relaxačných metód. Podstatou autogénneho tréningu je to, že sa človek vedome učí a trénuje, ako pôsobiť sám na seba, aby sa dokázal uvoľniť a relaxovať. Autogénny tréning okrem iného zahŕňa dychová cvičenie a svalovú relaxáciu, prostredníctvom ktorej dochádza k psychickej i fyzickej relaxácii. Pokiaľ je autogénny tréning vykonávaný pravidelne dlhšiu dobu, dochádza k obnoveniu vyčerpaných síl človeka, odstraňuje úzkosť a stresové napätie. Existuje cca šesť fáz autogénneho tréningu. Tieto fázy môžu byť nazývané týmito názvami: pocit ťažoby, pocit tepla, pokojný deň, srdce, teplo v bruchu, chlad na čele. Prostredníctvom fáz autogénneho tréningu si človek uvedomuje svoje telo, prenáša ťažobu psychického napätia do všetkých častí tela, autogénnym tréningom si cvičiaca osoba ďalej navodzuje pocit tepla, upokojuje dych a vníma pokojný tep svojho srdca. Vedomým cvičením tiež dochádza k uvoľneniu vnútorných orgánov, ktoré sú stuhnuté stresom. Autogénny tréning býva obvykle zakončovaný navodením pocitu chladného čela. Toto záverečné cvičenie pomáha uvoľniť myšlienky, môže ísť tiež napríklad o symboliku toho, že stres a záťaž, ktorú so sebou prináša, opúšťa našu myseľ, tá potom zostáva chladná a vyrovnaná.
„Relaxácia nie je strata času, ale obnova sily …“ Alan Watts
Človek si uvedomí životné priority, dokáže povedať nie, pokiaľ ponuku či prosbu považuje za nedôležitú, záťažovú a vie určiť, do ktorých projektov sa púšťať a do ktorých nie. Naučí sa odpočívať, relaxovať, využívať voľný čas na uvoľnenie a nabratie sily. Vytvorí si v živote rovnováhu. Zotavenie zo stavu vyhorenia potrebuje čas a trpezlivosť. Zároveň je potrebné zmeniť spôsob myslenia, veci, ktoré robíte, ako ich robíte a dokonca aj dôvod, prečo ich robíte. Naučíte sa správnemu tempu, namiesto toho, aby ste sa neustále naháňali. A tiež zistíte, že naučiť sa správne odpočívať a baviť sa je rovnako dôležité ako vedieť usilovne pracovať.“
Mnoho ľudí pri dokončovaní ozdravného procesu zistí svoje hranice a naučí sa spomaliť tempo v každodennom zhone, pochopí svoje telo a posilní si sebavedomie a sebaúctu. Syndróm vyhorenia vedie k novým začiatkom. „Je tu ešte jedna cesta, ako sa vysporiadať so syndrómom vyhorenia – využiť svoju situáciu k osobnému rastu. Kríza môže dať podnet na prehodnotenie svojich priorít, na rozpoznanie slabých a silných stránok, hranicu svojich možností, na vybudovanie podpornej siete, ktorá bude odteraz pomáhať predísť vyhoreniu. Aj z vyhorenia je možné sa niečomu naučiť.
V dnešnom rýchlom svete je ľahké zabudnúť na vlastné potreby a nechať sa pohltiť povinnosťami. No práve pravidelná relaxácia a vedomé uvoľnenie sú kľúčom k fyzickej aj duševnej pohode. Každý z nás si môže nájsť spôsob, ktorý mu najviac vyhovuje – či už je to meditácia, hlboké dýchanie, prechádzka v prírode alebo jednoducho chvíľa ticha bez rušivých podnetov. Dôležité je uvedomiť si, že relaxácia nie je zbytočný luxus, ale nevyhnutná súčasť zdravého a vyrovnaného života. Ak si na ňu nájdete čas pravidelne, pocítite nielen viac energie, ale aj väčšiu psychickú odolnosť voči stresu. Skúste si už dnes vyhradiť pár minút len pre seba – vaše telo aj myseľ sa vám poďakujú.
Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
- Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
- Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
Celá debata | RSS tejto debaty