Každý z nás túži po blízkosti, bezpečí a pochopení. Často si ani neuvedomujeme, aký význam majú naše rané vzťahy a interakcie na spôsob, akým nadväzujeme kontakty, milujeme, dôverujeme či riešime konflikty. Vzťahová väzba – pojem, ktorý sa v psychológii objavuje už desaťročia. Je akýmsi neviditeľným vláknom, ktoré nás spája s druhými a ovplyvňuje naše správanie v partnerských, rodinných aj pracovných vzťahoch.
Predstavte si dieťa, ktoré sa s istotou vrhá do náručia svojej mamy, alebo dospelého, ktorý hľadá oporu v ťažkých chvíľach u blízkych. Práve tieto momenty sú odrazom našej schopnosti pripútať sa k druhým ľuďom a vytvárať s nimi dôverné vzťahy. Naša vzťahová väzba sa začne formovať už v útlom detstve, ovplyvňovaná reakciami a citlivosťou našich rodičov alebo opatrovateľov. Postupne sa však prenáša do dospelosti a stáva sa kľúčovým prvkom v tom, ako cítime, prežívame i komunikujeme svoje emócie.
Možno ste už niekedy rozmýšľali, prečo niektorí ľudia prežívajú lásku ľahko a s nadhľadom, zatiaľ čo iní sa boja sklamania alebo sa len ťažko otvárajú druhým. Odpoveď môže tkvieť práve vo vašej vzťahovej väzbe. Tá je ako kompas, ktorý nás vedie vo svete medziľudských interakcií – často bez toho, aby sme si to uvedomovali. Správne pochopenie vlastnej vzťahovej väzby môže byť prvým krokom k našim zdravším a naplnenejším vzťahom. Nielen s druhými ľuďmi, ale aj so sebou samým.
„Láska a bezpečie, ktoré sme zažili v detstve, tvoria základný kameň našich budúcich vzťahov …“ Mary Ainsworth
Vzťahová väzba je rôznymi autormi definovaná ako silné puto medzi dvoma osobami, väčšinou medzi matkou a dieťaťom. Je sprevádzaná silnými emóciami a tesnou väzbou. Odlúčenie osoby na ktorú je dieťa pripútané, pôsobí rôzne. S. Freud videl teóriu pripútania v uspokojovaní potrieb. Dieťa sa podľa neho naviaže na tú osobu, ktorá mu jeho potreby uspokojuje (predovšetkým v orálnej fáze). Lakári H. Harlow a M. Harlowová sa na vzťahovú väzbu pozerali z hľadiska učenia. Vysvetľujú vzťahy matky a dieťaťa prostredníctvom klasického podmieňovania.
Asociácia nastáva s príjemnými podnetmi ako pohodlie a potrava. Ich následné experimenty s opicami preukázal, že mláďatá primátov preferujú kontakt s „náhradnou matkou“ z mäkkého materiálu (napr. froté látky) pred „matkou“ z drôtu, ktorá poskytovala „len“ potravu. Mláďatá teda trávili väčšinu času s mäkkou náhradnou matkou, aj keď im poskytovali iba „pohodlie a osobný, fyzický kontakt“. Tento experiment zdôraznil dôležitosť blízkého, fyzického kontaktu a pohodlia pre vytvorenie citového puta, před základnými fyziologickými potrebami (kŕmenie, potrava).
Hádam najviac citovaná je teória citovej väzby (attachment), ktorú vyvinul John Bowlby (anglický psychiater a psychoanalytik). Ten popisuje silné citové puto, ktoré sa vytvára medzi malým dieťaťom a jeho primárnymi opatrovateľmi (zvyčajne rodičmi). Tento koncept sa zaoberá tým, ako rané skúsenosti s opaterou ovplyvňujú neskoršie vzťahy a emocionálny vývoj človeka. Bowlby tvrdil, že dieťa má vrodenú potrebu vytvárať si citové puto s opatrovateľom, aby uspokojilo svoje potreby bezpečia a prežitia. J. Bowlby rozvinul koncept bezpečného základu.
- Bezpečná väzba – dieťa sa cíti v bezpečí, keď je opatrovateľ v blízkosti, ale dokáže sa osamostatniť a preskúmavať okolie. Keď je opatrovateľ preč, môže prejaviť mierny nepokoj, ale po jeho návrate sa rýchlo upokojí.
- Neistá väzba (úzkostno-preocupovaná) – dieťa sa bojí odlúčenia od opatrovateľa a môže prejavovať prehnanú úzkosť. Po návrate opatrovateľa sa môže ťažko upokojovať.
- Neistá väzba (vyhýbavo-odmietavá) – dieťa sa vyhýba opatrovateľovi a prejavuje malý záujem o jeho prítomnosť. Môže mať problémy s nadväzovaním vzťahov.
- Dezorganizovaná väzba – dieťa vykazuje zmätok a nepredvídateľné správanie v prítomnosti opatrovateľa. Často sa vyskytuje u detí, ktoré zažili zneužívanie alebo zanedbávanie.
Bowlbyho teória attachmentu mala veľký vplyv na výskum v oblasti vývojovej psychológie a výrazne ovlivnila aj prax v oblasti starostlivosti o deti. Zjednodušene povedané, Bowlbyho teória hovorí, že spôsob, akým sa k nám chovajú naši rodičia v detstve, ovlivňuje, ako naväzujeme vzťahy a ako sa cítime v dospelosti. Podľa Bowlbyho sú prvé vzťahy detí kľúčovou témou pre porozumenie ďalšieho vývinu jedinca. Prvé vzťahy si jedinec vytvára s rodinou. Pomocou rodinných vzťahov sa zoznamuje s láskou, intimitou, důvěrou a rôznymi zákonitosťami vzťahov. J. Bowlby sa síce venoval predovšetkým vzťahom v detstve, svoju teóriu však rozvinul a aplikoval aj na dospelé vzťahy a výber partnerov v budúcnosti. Okrem iného napr. jedinci s bezpečnou väzbou sú zvyčajne spokojnejší vo vzťahoch, zatiaľ čo tí s neistou väzbou môžu mať problémy s dôverou, stabilitou a intimitou.
„Každý z nás potrebuje niekoho, kto bude bezpečným prístavom v búrkach života …“ John Bowlby
Vzťahová väzba je ako neviditeľná niť, ktorá sa tiahne naším životom. Ovplyvňuje, ako milujeme, ako dôverujeme, aj ako sa bojíme zranenia. Aj keď vzniká v ranom detstve, jej vplyv nekončí pri bráne dospelosti. Naopak, stáva sa naším sprievodcom v partnerských vzťahoch, priateľstvách aj rodičovstve. Mnohí z nás si neuvedomujú, ako zásadné je pochopiť vlastné väzby, ak chceme v živote nadväzovať zdravé a naplňujúce vzťahy.
Vedieť, aký typ vzťahovej väzby v sebe nosíme, nám umožňuje lepšie porozumieť vlastným reakciám, potrebám i obavám. Učí nás, že nie sme „pokazení“ ani „príliš citliví“. Máme svoje príbehy, ktoré nás formovali, a že máme moc prepisovať ich pokračovanie. Práca na vzťahovej väzbe je často dlhý a niekedy aj náročný proces, no každý krok smerom k väčšej otvorenosti a dôvere stojí za to.
Ak sa pristihneme pri opakovaní vzorcov, ktoré nám bránia v harmonických vzťahoch, nemusíme si ich vyčítať. Je to výzva pozrieť sa hlbšie do seba a začať cestu ku zmene. Vzťahová väzba sa totiž nezmení zo dňa na deň, no vďaka sebapoznaniu, terapii či kvalitnému partnerskému dialógu sa môžeme naučiť láskavejšie pristupovať k sebe aj k druhým.
Vzťahy sú jednou z najcennejších vecí v našich životoch. Investícia do pochopenia vlastnej vzťahovej väzby je investíciou do kvalitnejšieho, spokojnejšieho a naplnenejšieho života. Ak máte chuť lepšie spoznať sami seba alebo prehĺbiť svoje vzťahy, skúste sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť, čo vám vaša vzťahová väzba chce povedať. Pochopenie tak môže byť pre niektorých kľúč k novému začiatku 😊 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
- Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
- Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
Celá debata | RSS tejto debaty