Vitalita človeka je komplexný jav, ktorý presahuje rámec fyzického zdravia a zahŕňa aj psychickú pohodu, emocionálnu stabilitu a schopnosť zvládať každodenné výzvy života. Ako psychológ vnímam vitalitu ako dynamickú rovnováhu medzi telom a mysľou. Jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré túto rovnováhu ovplyvňuje … je strava. Výživa nie je len biologická potreba, ale aj psychologický nástroj, ktorý formuje naše správanie, náladu, energiu a schopnosť zvládať stres.
„Boj proti vlastnej nenásytnosti je hlavným problémom výživy zdravého, aktívne žijúceho člověka …“ Mykola M. Amosov
Moderná psychológia výživy, známa aj ako nutričná psychológia, sa zaoberá vzťahom medzi výživou a duševným zdravím. Výskumy ukazujú, že kvalita stravy má zásadný vplyv na výskyt depresie, úzkosti, porúch pozornosti či dokonca demencie. Napríklad štúdia publikovaná v Nutrition Reviews zdôrazňuje, že nutričné faktory ovplyvňujú nielen biologické procesy, ale aj psychické funkcie, ako je napríklad regulácia nálady, kognitívna výkonnosť a emocionálna stabilita.
Ďalšia štúdia z Proceedings of the Nutrition Society poukazuje na to, že západný typ stravovania, bohatý na cukry a priemyselne spracované potraviny, zvyšuje riziko vzniku psychických porúch, zatiaľ čo stredomorská strava má ochranný účinok. Táto strava, založená na čerstvej zelenine, ovocí, celozrnných obilninách, rybách, orechoch a olivovom oleji, podporuje nielen fyzické zdravie, ale aj duševnú rovnováhu. Významnú úlohu zohráva aj tzv. os črevo-mozog. Ide o komplexný systém komunikácie medzi tráviacim traktom a centrálnym nervovým systémom.
Výskum publikovaný v NIJRMS ukazuje, že mikrobiom čreva ovplyvňuje produkciu neurotransmiterov, napr. serotonín a dopamín. Tie sú kľúčové pre reguláciu nálady a správania. Zmeny v zložení črevnej mikroflóry boli spojené s výskytom depresie, úzkosti či posttraumatickej stresovej poruchy. Konzumácia probiotík a prebiotík, ako aj vlákniny, môže podporiť zdravú mikroflóru a tým aj psychickú pohodu. Z pohľadu psychológie je dôležité uvedomiť si, že výživa ovplyvňuje nielen naše telo, ale aj našu schopnosť myslieť, cítiť a konať. Nedostatok kľúčových živín, ako sú omega-3 mastné kyseliny, vitamíny skupiny B, horčík či zinok, bol opakovane spájaný s výskytom depresie, úzkosti, porúch pozornosti a zníženej kognitívnej výkonnosti.
Tieto živiny sú nevyhnutné pre správne fungovanie mozgu, tvorbu neurotransmiterov, reguláciu zápalových procesov a podporu neuroplasticity. Preto je dôležité, aby sme výživu nevnímali len ako zdroj energie, ale ako nástroj prevencie a podpory duševného zdravia. V psychologickej praxi sa čoraz častejšie stretávame s klientmi, ktorých psychické ťažkosti sú prepojené s nevhodnými stravovacími návykmi. Konzumácia rýchleho občerstvenia, sladkostí, sladených nápojov a priemyselne spracovaných potravín vedie k výkyvom hladiny cukru v krvi, čo sa prejavuje podráždenosťou, únavou, zníženou koncentráciou a náladovosťou. Naopak, pravidelný prísun kvalitných potravín, bohatých na živiny, podporuje stabilitu nálady, zvyšuje energiu a zlepšuje schopnosť zvládať stres.
Výživa sa tak stáva súčasťou komplexného terapeutického prístupu, ktorý zahŕňa nielen psychoterapiu, ale aj podporu zdravého životného štýlu. Vitalita nie je len o tom, ako sa cítime fyzicky, ale aj o tom, ako zvládame životné výzvy, ako sa dokážeme radovať, sústrediť, tvoriť a byť v kontakte so sebou i s druhými. Strava je jedným z kľúčových nástrojov, ktoré máme k dispozícii na podporu tejto vitality. Ako psychológ vnímam výživu ako most medzi telom a dušou. Most, ktorý môže byť pevný, ak ho budujeme vedome, s rešpektom k potrebám nášho organizmu i našej psychiky 🙂 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
- Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
- Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
- Geiser J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie. Outlook Verlag, 2024. ISBN 3368659308
Celá debata | RSS tejto debaty